V starovekej Číne ilustruje bájka o hlúpom starcovi, ktorý presúva hory, nezdolného ducha vytrvalosti prostredníctvom pomalého a vytrvalého úsilia.

Keď ľudstvo vstúpilo do 18. storočia, prvá priemyselná revolúcia priniesla nielen technologickú transformáciu, ale aj hlbokú spoločenskú zmenu, ktorá odštartovala éru, keď stroje začali nahrádzať manuálnu prácu. Odvtedy sa priemysel vŕtania a výkopových prác rýchlo posunul smerom k rýchlejším, odolnejším a efektívnejším metódam. Počas tohto procesu boli vyvinuté rôzne tvary závitov pre spoje vrtných tyčí, vrátane štandardných závitov API a lichobežníkových závitov v tvare vlny.

Princípy fungovania týchto vlákien sa líšia, čo vedie k rôznym požiadavkám. Vedúci technický expert v odvetví vŕtania verejne diskutoval o závitoch valcových kužeľových vrtných tyčí a horných vŕtacích tyčí s príklepom. Ponúkané poznatky sú také cenné, že vraj stoja za viac ako desaťročie štúdia.

Ropné valcové kužeľové vrtáky fungujú tak, že rotujú a drvia horninu, pričom vrtné tyče používajú štandardné závity API. Tieto závity znášajú iba axiálny tlak, torzné sily a určité nárazové sily bez prenosu nárazovej energie na telo tyče. Závity štandardu API sú určené predovšetkým na spájanie, upevňovanie a tesnenie, výsledkom čoho je minimálna spotreba energie a zanedbateľné prehrievanie.

Na rozdiel od toho, horné príklepové vŕtacie tyče zvyčajne používajú závity v tvare R alebo T. Energia z hydraulického vrtáku sa prenáša cez tyč do vrtnej korunky, čo vedie k značným stratám energie vo forme tepla na závitových spojoch, pričom teploty môžu potenciálne presahovať 400 °C. Ak by sa pre horné kladivové tyče použili štandardné závity API, nielenže by boli neefektívne pri prenose energie, ale mohli by tiež trpieť eróziou, čo by sťažilo rozoberanie vrtných tyčí a vážne by to ovplyvnilo efektivitu konštrukcie a zvýšilo náklady.

V 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia uskutočnili zahraniční odborníci rozsiahly výskum závitov používaných v špičkových vŕtacích tyčiach s príklepom, pričom sa zohľadnili vlnité, kompozitné, reverzne zúbkované, FL a trapézové závity. Dospelo sa k záveru, že vlnité závity sú vhodné pre tyče s priemerom pod 38 mm, zatiaľ čo lichobežníkové závity sú vhodnejšie pre tyče s priemerom medzi 38 mm a 51 mm.

V 21. storočí, s narastajúcim priemerom horných kladivových bitov a úvahami o sile koreňa závitu, zaviedli rôzne spoločnosti zaoberajúce sa vŕtacími nástrojmi nové typy závitov, ako sú SR, ST a GT prostredníctvom neustáleho výskumu a vývoja.

Stručne povedané, počas procesu vŕtania hornín sú závitové spojenia na horných vrtných tyčiach s príklepom jednou z primárnych oblastí spotreby energie a hlavným faktorom pri skorých poruchách vrtných tyčí.

Ako učí budhizmus, „závislý vznik je prázdny a človek by nemal lipnúť na žiadnej jedinej metóde“. S neustálym pokrokom vo vede a technike stojí za zamyslenie, či sú v súčasnosti používané závitové formy tým najlepším a konečným riešením pre spoje v priemysle hydraulického vŕtania.